pozadie

O farnosti

História farnosti

  • Kostol sv. Mikuláša
  • Kostol Všetkých svätých

Podľa Jána Vencku bol na Vyšnej Šuňave  roku 1693 postavený murovaný kostol, sklepený (tvoriaci klenbu) a zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi a vyznavačovi. Avšak, podľa vizitácie z roku 1798 nebolo známe, kedy a kto ho postavil alebo posvätil.

Dnešný kostol bol postavený roku 1832 na mieste starého. Nový kostol bol postavený dekanom a hranovníckym farárom Jánom Nepomukom Habovským v klasicistickom slohu.

Oltáre

Kostol má tri oltáre

  • Hlavný – neskorobarokový z konca 18. st. zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. V strede stĺpovej architektúry tohto oltára sa nachádza plastika sv. Mikuláša z 19. st., po stranách plastiky sv. Petra a Pavla. V nadstavci je umiestnený obraz sv. Jozefa s Ježišom. Vo vrchole sa nachádza plastika sv. Michala. Oltár bol reštaurovaný v roku 1887, bol doplnený akantovou ornamentikou.
  • Bočné oltáre – Oltár neskorobarokový zasvätený  Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, kde sa v nadstavci nachádza obraz Panny Márie a taktiež neskorobarokový oltár zasvätený sv. Ondrejovi apoštolovi, v ktorého nadstavci je umiestnený obraz Krista na Olivovej hore.

Na farskom úrade sa nachádza voľná plastika sv. Mikuláša z konca 14. st.  Pochádza pravdepodobne z kostola z Vyšnej Šuňavy.

Zvony

Pred prvou svetovou vojnou boli v kostole sv. Mikuláša dva zvony. Podľa ústnej tradície jeden z týchto dvoch pochádzal zo susednej dnes už zaniknutej osady Hrachovisko a v roku 1917 jeden vzali na vojnové účely. Podľa iného podania boli v lete 1917 zrekvirované dva zvony. Jeden veľký (600kg) a jeden malý (300 kg), ktorý bol puknutý a nebol v prevádzke. Menší zvon ponechali. V roku 1922 boli zakúpené dva bronzové zvony – veľký zvon Mikuláš, ktorý váži 385 kg a malý zvon s váhou 171 kg. Okrem veľkého a malého zvona bola na veži aj cengálka (50 kg), ktorá slúžila na zvolávanie žiakov do starej školy.

Pôvodný kostol na Nižnej Šuňave

Podobne ako v Lučivnej, aj v Nižnej Šuňave sa spomína kostol v roku 1398, ktorý bol zasvätený svätým apoštolom Šimonovi a Júdovi. Rok jeho postavenia nie je známy.

Tento kostol na jar v r. 1433 husiti zbúrali do základov. Vtedy vtrhli cez Poľsko na Slovensko údolím rieky Dunajec, dokončili úplné zničenie Červeného Kláštora, ktorý už predtým (pred dvomi rokmi) prepadli, vyrabovali a spálili všetky obce v Spišskej Magure, dobyli opevnený Kežmarok, zničili farský kostol sv. Kríža a kostol sv. Alžbety, spustošili aj iné spišské obce a ich kostoly. Zničili kláštor Rehoľných kanonikov strážcov sv. Hrobu Jeruzalemského v Lendaku, kláštor kartuziánov na Kláštorisku, kláštor antonítov v Dravciach, kláštor cisterciánov v Spišskom Štvrtku a kláštor benediktínov v Štôle. Potom pokračovali vo svojom pustošení cez Liptov ďalej na západ.

Vtedy so sebou odvliekli aj spišského prepošta Juraja III. (1419 – 1433), ktorý pochádzal z Kežmarku a tam sa pred husitmi utiahol. Reťazami ho spútali, odvliekli ho do Prahy, kde po veľkých útrapách a mučeniach zomrel.
Keď v r. 1431 prvý raz prepadli Červený kláštor, mníchov, ktorých tam našli, najprv mučili a potom kruto povraždili. Vtedajšieho staručkého kartuziánskeho priora Michala odvliekli so sebou, vracajúc sa späť cez Poľsko. V ich rukách zahynul. Vtedy tiež zničili aj Spišskú Teplicu a zaiste aj Lučivnú, ktorá bola na hlavnej ceste, potom Nižnú Šuňavu, Vyšnú a ďalšie obce na Liptove.
Ťažko je zistiť, či bol pôvodný kostol na Nižnej Šuňave drevený alebo murovaný, keď ho natoľko zničili, že sa už nedal opraviť. Faktom je, že od toho času veriaci v Nižnej Šuňave ostali bez kostola a museli na služby Božie dochádzať do Lučivnej a do Vyšnej Šuňavy.

Uhorský kráľ Leopold I. (1658 – 1705) daroval štiavnický kláštor aj s majetkami v roku 1689 vtedajšiemu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Szécsényimu, ktorý mu dal na vojnu proti Turkom 60000 zl. Arcibiskup Juraj Széncsényi testamentárne poručil štiavnický kláštor s jeho majetkami jezuitskému kolégiu v Jágri, ktoré založil r. 1689 pre výchovu mládeže a pre misionársku činnosť medzi inovercami.
Po jeho smrti (+ 1698 v 103. roku svojho života) jágerskí jezuiti prevzali majetok štiavnického kláštora do svojich rúk a započali misionársku činnosť v okolí. Im môže Šuňava ďakovať za svoj návrat ku katolíckej viere.

Nový kostol v Nižnej Šuňave

Jezuiti v r. 1765 postavili v Nižnej Šuňave nový, pekný barokový kostol, ktorý dodnes stojí. Zasvätili ho úcte Všetkých svätých, kým pôvodný kostol bol zasvätený sv. Šimonovi a Júdovi, ako to už bolo spomenuté.

Takto Nižná Šuňava po 332 rokoch dostala znovu svoj vlastný kostol.

Nad vchodom dnešného kostola je tento chronostikon: „Deo Reginaeque Sanctorum Societas Jesu Agriensis in Sunava Inferiore struxit ex voto.“ („Bohu a Kráľovnej svätých zo sľubu postavila Jágerská spoločnosť Ježišova v Nižnej Šuňave.“)

Celé zariadenie kostola je jednotné – barokové.

Má tri oltáre:

· hlavný – zasvätený Všetkým svätým (obraz na plátne maľovaný),

· bočný – zasvätený Panne Márii (obraz na plátne maľovaný),

· bočný – zasvätený sv. Štefanovi (obraz na plátne maľovaný).

Po oboch stranách všetkých oltárov sú plastiky svätých. Na vnútornej strane klenby chóru je nápis: „Tibi sacrificamus hostiam laudis.“ – „Tebe prinášame obetu chvály.“

Obrazy v predsieni kostola

V novopribudovanej predsieni kostola sú dva väčšie, na plátne maľované obrazy: Srdce Ježišovo a Srdce Panny Márie. Oba sú v pravom rohu dolu signované: „Springer A. pinx. Löcse“.

Maliar Adolf Springer starší sa narodil okolo r. 1820. Maľoval najviac kópie podľa starých majstrov.

Zvony

Pre kostol v Nižnej Šuňave dva roky po jeho postavení (1767) zadovážili Jezuiti zvon s nápisom: “In honorem Deti, B. V. Mariae, Reginae, Sanctorum Omnium pro Ecclesia A. Sunyaviensi in Scepusio Collegium Agriense Societatis Jesu curavit A. 1767.“ („Na Božiu česť, Blahoslavenej Panny Márie Kráľovnej všetkých svätých zadovážilo jágerské kolégium Spoločnosti Ježišovej pre kostola nižno-šuňavský na Spiši r. 1767.“)

Zo starého zvona dal uliať druhý zvon vtedajší spišský biskup Ján Révay r. 1794 a venoval ho tunajšiemu kostolu s nápisom: „Joannes Episcopus Scepusiensis C. de Reva F. F. 1794.“ („Ján, spišský biskup, gróf de Réva, nechal uliať v r. 1794.“)

Kňazi vo farnosti

  • Dnes
  • V minulosti

Mgr. Jozef Gužiak

Narodený: 26. 10. 1978;  Vysvätený: 14. 6. 2003

História pôsobenia

  • 2003 - 2004 : Dolný Kubín - kaplán
  • 2004 - 2007 : Spišské Podhradie - kaplán
  • 2007 - 2010 : Lokca - kaplán
  • 2010 - 2012 : Svit - kaplán
  • od 12. 7. 2012: Šuňava - správca farnosti
  • 1880 – 1883 – Ondrej Maťašovský
  • 1883 – 1887 – Vojtech Oravec
  • 1887 – 1909 – Jozef Handlovič
  • 1909 – 1924 – Ján Hanuška
  • 1924 – 1939 – Jozef Argay
  • 1939 – Štefan Kubičár
    • narodil sa 30. 12. 1913 v Letanovciach. Vysvätený bol 29. 6. 1939 a hneď ho poslali na Šuňavu. Ešte toho roku však odišiel za kaplána do Veličnej.
  • 1939 – 1940 – Štefan Zvada
  • 1940 – 1943 – Alexander Očkaják
  • 1943 – 1944 – Anton Ďurka
  • 1945 – 1950 – František Martinka
    • prenasledovaný, trpel za vieru a bol väznený.
  • 1950 – Anton Tholt
  • 1950 – 1967 – Gejza Findura, pochovaný v Šuňave
  • 1967 – 1985 – Jozef Kožár, pochovaný v Šuňave
  • 1986 – 2012 – Stanislav Kaník

Sviatosti a sväteniny

  • Sviatosti a sväteniny

Sviatosť krstu

  • Žiadatelia sviatosti krstu sa dohodnú na termíne krstnej náuky a krstu aspoň týždeň dopredu.
  • Krstnej náuky sa zúčastnia rodičia a krstní rodičia krstenca.
  • Rodičia kvôli presným informáciám prinesú na krstnú náuku Rodný list dieťaťa.
  • Rodičia, ktorí žijú ako manželia, ale nimi nie sú, a niet cirkevnej prekážky preto, aby manželstvo uzavreli, môžu žiadať krst, až keď prejavia vôľu zrieknuť sa hriešneho života a uzavrieť manželstvo. V opačnom prípade by pri krstnom obrade, kde sa kladie otázka: „Zriekate sa zlého ducha? Aj všetkých jeho skutkov?“ vedome klamali, čo je v takej chvíli absolútne neprípustné.
  • Krstní rodičia na krstnú náuku prinesú svedectvo o krste z miesta, kde boli pokrstení.
  • Krstným rodičom môže byť len ten, kto:
    •  zavŕšil 16. rok života;
    •  je kresťan katolík, prijal sviatosť birmovania a Eucharistie;
    •  vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má plniť;
    •  ak žije v intímnom spoločenstve s inou osobou, prijal sviatostné manželstvo;
    •  nie je postihnutý žiadnym cirkevným trestom – exkomunikácia, interdikt…
  • Pokrstený, ktorý patrí do inej cirkvi (evanjelická, pravoslávna…), môže byť len svedkom krstu.

Sviatosť krstu sa v našej farnosti vysluhuje po dohode na termíne pri nedeľnej svätej omši. Mimo svätej omše sa krst vysluhuje len v prípadoch, ktoré odporúčajú liturgické predpisy, pastoračná prax, alebo iná vážna okolnosť.

Sviatosť zmierenia

  • Ku sviatosti zmierenia smie pristúpiť iba ten,
    • kto úprimne ľutuje svoje hriechy a má v duši jasné rozhodnutie pokúsiť sa z celej sily zdržať akéhokoľvek hriechu;
    • kto prijíma katolícke učenie viery a morálky v celej jeho plnosti;
    • kto sa riadne a zodpovedne pripravil a je rozhodnutý vyznať všetky ťažké hriechy, ich počet a okolnosti;
  • Sviatosť zmierenia sa v našej farnosti vysluhuje 30 min. pred večernou svätou omšou a po rannej svätej omši na požiadanie kajúcnika.
  • V prvopiatkovom týždni sa vysluhuje sviatosť zmierenia tak, ako je vyhlásené pri nedeľných bohoslužbách.

Sviatosť manželstva

  • Sviatosť manželstva smie po rozumnom uvážení a slobodnom rozhodnutí prijať iba slobodný muž a slobodná žena, ktorí neprijali záväzok doživotnej čistoty v rehoľnom inštitúte a neboli ustanovení do posvätných rádov (kňazstvo…).
  • Snúbenci podľa predpisov Druhej diecéznej synody Spišskej diecézy majú nahlásiť svoj úmysel aspoň pol roka pred plánovaným termínom uzavretia manželstva.
  • Na prvé dohodnuté stretnutie si snúbenci prinesú štátnu zápisnicu.
  • Podľa dávneho zvyku sa treba vyhnúť termínom, ktoré zasahujú do adventného alebo pôstneho obdobia.
  • Sviatosť manželstva sa za riadnych okolností vysluhuje v spojení so svätou omšou len ak sú obidvaja snúbenci kresťania katolíci.

Sviatosť pomazania chorých

  • Pomazanie chorých môže prijať každý veriaci kresťan katolík, ktorý sa pre chorobu alebo starobu ocitá v nebezpečenstve smrti.
  • Mimo nebezpečenstva smrti môže pomazanie chorých prijať raz za rok človek, ktorý v dôsledku veku značne upadol na zdraví.
  • Pomazanie chorých sa neudeľuje tým, ktorí, kým boli pri vedomí, vedome odmietali túto sviatosť alebo akýkoľvek iný prejav nábožnosti (modlitba, čítanie svätého písma, počúvanie svätej omše…).
  • Pomazanie chorých sa neudeľuje tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v ťažkom hriechu.
  • Sviatosť pomazania chorých sa v našej farnosti vysluhuje po osobnej žiadosti.
  • V prípade vážneho zdravotného stavu sa nesmie váhať s prijatím pomazania chorých: uvedomme si, že sviatosťou pomazania sa nad chorým nevynáša rozsudok smrti, ale prostredníctvom nej sa Boh skláňa k chorému, aby mu pomohol v duchovnom ale aj telesnom súžení!!!
  • Spoločné vysluhovanie pomazania chorých je v našej farnosti raz za rok v pôstnom období a je vopred ohlásené vo farských oznamoch.

Pohrebné obrady

  • Pohrebné obrady sa vykonávajú po osobnej dohode s kňazom.
  • Pozostalí so sebou prinesú List o prehliadke mŕtveho potvrdený z matričného úradu miesta, kde zomrelý skonal.
  • Podľa liturgických zvyklostí sa pohrebné obrady spájajú so svätou omšou len v prípade, že zosnulý viedol kresťanský život a snažil sa pristupovať ku sviatostiam (aspoň raz za posledný rok). V inom prípade bude svätá omša za zosnulého slávená po pohrebnom obrade alebo v iný deň.
  • Ku sviatosti zmierenia pred pohrebnými obradmi môžu pozostalí pristúpiť v riadnych časoch, kedy sa v našej farnosti sviatosť zmierenia vysluhuje.

Sväteniny

  • Požehnania a posvätenia osôb a predmetov sa v našej farnosti vysluhujú na požiadanie hneď po svätej omši.
  • Posvätenie príbytkov sa tradične koná počas vianočného obdobia alebo po osobnej dohode.

Hospodárska rada farnosti

  • Hospodárska rada farnosti

Prvý článok:

ÚVODNÉ USTANOVENIA

1. V každej farnosti existuje „hospodárska rada farnosti“. Vo farnosti, ktorá má filiálku existuje aj „hospodárska rada filiálky“ a tiež „hospodárska rada celej farnosti“ (bližšie tieto orgány vymedzuje druhý článok, §§ 1-2 týchto Stanov).

2. Ak sa v týchto stanovách spomína „hospodárska rada“, treba pod týmto rozumieť „hospodársku radu farnosti“ ako aj „hospodársku radu filiálky“, nie však „hospodársku radu celej farnosti,“ o ktorej platia osobitné ustanovenia uvedené v týchto stanovách.

3. Ustanovenie hospodárskej rady vo farnosti je povinné z nariadenia Kódexu kánonického práva (kán. 537).

4. Ak sa v týchto stanovách spomína farár, myslí sa tým nielen farár, ale aj správca farnosti.

5. Pod pojmom cirkevná obec sa v týchto stanovách rozumie spoločenstvo veriacich farnosti (bez filiálky), ako aj spoločenstvo veriacich filiálky (bez veriacich farnosti). Pod pojmom celá cirkevná obec sa v týchto stanovách rozumie spoločenstvo veriacich farnosti i filiálky spolu.

Druhý článok:

ZLOŽENIE A ZÁNIK RADY

§1

Zloženie hospodárskej rady

1. Hospodársku radu tvoria farár, volení členovia a menovaní členovia. Farár je zo svojho úradu predsedom hospodárskej rady. Počet členov hospodárskej rady určuje farár, berúc do úvahy početnosť cirkevnej obce; nemôže však stanoviť nižší počet, než sú traja členovia. Farár musí určiť vždy nepárny počet členov hospodárskej rady.

2. Volených členov, ktorých musí byť aspoň o jedného viac, než menovaných členov, slobodne volia veriaci cirkevnej obce. Aktívne volebné právo i pasívne volebné právo má každý plnoletý člen cirkevnej obce. Volebnú komisiu menuje farár. Spomínaná komisia v nedeľu rozdá čisté volebné lístky opatrené pečaťou farského úradu a na nasledujúcu nedeľu ich pozbiera a spočíta hlasy. Za zvolených sa považujú tí, ktorí získali najviac hlasov.

3. Menovaných členov hospodárskej rady slobodne menuje farár, avšak menovaných členov musí byť vždy o jedného menej, než volených členov.

4. Všetci členovia hospodárskej rady, menovaní aj zvolení, zložia sľub pred svojim farárom a cirkevnou obcou, že zverenú úlohu budú vykonávať svedomite, čestne a zodpovedne.

5. Hospodárska rada volí spomedzi svojich členov tajomníka, ktorý pomáha farárovi pri organizovaní činnosti hospodárskej rady.

§2

Zloženie hospodárskej rady celej farnosti

Hospodárska rada celej farnosti sa skladá z farára a tajomníkov jednotlivých hospodárskych rád, existujúcich v rámci jednej farnosti. Hospodárskej rade celej farnosti predsedá farár.

§3

Zánik členstva

1. Každý člen hospodárskej rady sa môže dobrovoľne zrieknuť svojho členstva. K platnosti zrieknutia sa však vyžaduje, aby bolo prijaté farárom.

2. Ak si niektorý Člen hospodárskej rady nezúčastní počas jedného roka na zasadaniach rady, môže ho farár odvolať. K platnosti odvolania sa však vyžaduje, aby si farár vypočul stanovisko ostatných členov hospodárskej rady a obdržal na tento úkon licenciu diecézneho biskupa. Až potom pristúpi k voľbe alebo menovaniu nového člena podľa toho, či bol odvolaný menovaný alebo volený člen hospodárskej rady.

§4

Zánik hospodárskej rady

1. Hospodárska rada zaniká po uplynutí piatich rokov. Po uplynutí tejto časovej lehoty, farár do dvoch mesiacov je povinný sa postarať o ustanovenie novej hospodárskej rady.

2. Pre nefunkčnosť alebo pre zneužívanie právomoci môže hospodársku radu rozpustiť diecézny biskup na návrh farára. Do jedného roka od rozpustenia, farár je povinný sa postarať o ustanovenie novej hospodárskej rady.

Tretí článok:

ROZHODNUTIA

§1

Rozhodnutia hospodárskej rady

1. Hospodárska rada rozhoduje na zasadaniach. Jej rozhodnutia nemajú pre farára povahu povinnosti, ale iba poradenstva, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné vo

všeobecnom alebo partikulárnom práve.

2. Riadne zasadania hospodárskej rady sa konajú dva razy do roka. Mimoriadne zasadania sa konajú podľa potreby. Zasadania je povinný zvolať farár, ktorý stanovuje aj program zasadania.

3. Zasadanie hospodárskej rady je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých zvolaných členov rady.

4. Ak sa v práve stanovuje, že farár je povinný si vypočuť stanovisko hospodárskej rady k určitej záležitosti, má zvolať zasadanie rady a vypočuť si stanovisko každého z prítomných členov (porov. kán. 127 CIC).

5. Ak sa v práve stanovuje, že farár je povinný k platnosti určitého úkonu mať súhlas hospodárskej rady, je povinný zvolať zasadanie hospodárskej rady a dať rade o záležitosti hlasovať. Za prijaté sa považuje to, že čo hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov. Ak by pri hlasovaní došlo k rovnosti, rozhodne o veci svojim hlasom farár (porov. kán. 127 CIC).

6. Z každého zasadania hospodárskej rady má byť vyhotovená zápisnica, ktorú podpisuje farár a tajomník.

§2

Rozhodnutia hospodárskej rady celej farnosti

1. Zasadania hospodárskej rady celej farnosti sa koná podľa potreby. Zasadania zvoláva farár, ktorý stanovuje aj program zasadania.

2. Členovia hospodárskej rady celej farnosti sa môžu vyjadrovať iba k tým záležitostiam, ku ktorým dostali mandát od hospodárskych rád, ktoré reprezentujú. Hospodárska rada celej farnosti funguje skôr ako koordinačný orgán jednotlivých hospodárskych rád vo farnosti.

Štvrtý článok:

ÚLOHY HOSPODÁRSKEJ RADY

1. Ekonómom, ktorý zastupuje farnosť a všetky filiálky vo všetkých právnických záležitostiach, je farár (kán. 532 CIC). Úlohou hospodárskej rady je pomáhať farárovi v hospodárskych záležitostiach. Vždy úzko spolupracuje v hospodárskej oblasti so svojim farárom a pomáha mu pri organizovaní hospodárskych záležitosti.

2. Tajomník hospodárskej rady (resp. tajomníci) sa zúčastňuje na odovzdávaní a preberaní farnosti.

3. Hospodárska rada pri úmrtí farára alebo v čase vakantnej farnosti, zodpovedá za cirkevný majetok v cirkevnej obci, avšak nikdy nerozhoduje o majetku sama, ale vždy so súhlasom dekana.

4. Farár je povinný vypočuť si stanovisko hospodárskej rady cirkevnej obce v týchto prípadoch:

– pri prestavbe interiéru alebo exteriéru kostola

– pri stavbe novej fary, ako aj pri prestavbe fary

– pri scudzení alebo prenájme nehnuteľnosti patriacej cirkevnej obci

– pri iných mimoriadnych majetkových a finančných manipuláciách, kde hodnota presahuje 2000 €.

5. Farár je povinný mať súhlas hospodárskej rady pri stavbe nového kostola.

Piaty článok:

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

1. K platnosti týchto Stanov sa vyžaduje, aby boli schválené spišským diecéznym biskupom a účinnosť nadobúdajú dňom schválenia.

2. Dňom schválenia strácajú platnosť Stanovy hospodárskej rady pre Spišskú diecézu, ktoré schválil spišský diecézny biskup dňa 3.6.1993.

3. Ak už vo farnostiach boli ustanovené hospodárske rady podľa Stanov z roku 1993, môžu pokračovať vo svojej činnosti až do svojho zákonitého zániku uplynutím ich funkčného obdobia. Vznik novej hospodárskej rady nech sa potom riadi už týmito novými Stanovami.

V Spišskej Kapitule, dňa 12.1.1999

Prof. ThDr. František TONDRA

spišský diecézny biskup